26.10.2024 - sobota, pekný čas, bezvetrie. Čo tak prevetrať hlavu a trocha si zašportovať? Takto nejako vyzeral návrh pána vychovávateľa Gabriela, ktorý zobral úzku skupinu žiakov, skontrolovali bicykle a vyrazili.  Nakoľko v okolí nášho zariadenia sa nachádzajú krásne borovicové lesy, smer bol viac ako jasný. Vyrazili do niekoľko kilometrov vzdialenej obce Studienka. Keby mali žiaci vlasy po ramená, tak by im viali vo vetre, ako rýchlo šliapali do pedálov! V lese bolo úžasne, voňavo, hríbikovo! (rastú pravé záhorácke suchohríby a je ich v lese nie len vidieť, ale i cítiť, pozn. autora)  Privrite oči, dýchajte a predstavte si to i Vy! Alebo neváhajte, sadnite na bicykel a rovno vyrazte, pokým nám to počasie ešte umožňuje. Nuž! ... a keď to bol náhodou posledný výjazd v tomto roku, budeme sa  opäť tešiť na jarné bikovačky....   

Ako to máte Vy? Sú dva mesiace pre Vás veľa, alebo málo? Pre našich žiakov je to z jednej strany nekonečný čas, lebo nebývajú doma so svojimi rodinami a blízkymi. Z druhej strany je pre nich ten čas veľmi rýchly, nakoľko sa za dva mesiace zvládli naučiť  veľa praktických činností. Majsterka a majstri odborných výcvikov veru nezaháľajú. So žiakmi denno-denne trávia čas praktickou výučbou a činnosťou, pri ktorej si žiaci overujú svoje teoretické znalosti.

Niekedy to žiaci nemajú jednoduché. V školských laviciach je pojem práca jednoduchá záležitosť! Ale mať v rukách lopatu,  kladivo, sekáč, kelňu, murársku naberačku, vedieť v správnom pomere namiešať betón, maltu, vedieť pracovať so záhradníckym náradím, vidlami, rýľom, motykou, nožnicami, vedieť skrutkovačom poriadne dotiahnuť skrutky, vedieť zamerať a odrezať vodovodné potrubie, odpadové potrubie, vedieť vymaľovať steny rôznych priestorov.... to už je iná šálka kávy! No a najdôležitejšie je pri práci zotrvať.  Jedna  práca vyžaduje presnosť, iná viac myslenia, ďalšia silné svaly – aj toto zvládajú naši žiaci po tak krátkej dobe! Veď si pozrite galériu fotografií ako im ide každá práca od ruky!

Medzinárodný deň školských knižníc vyhlásila Dr. Blanche Woolls, prezidentka Medzinárodnej asociácie školského knihovníctva (IASL) a pripomína sa od roku 1999. Deň je oslavou školských knižníc, ich významu a prínosu pri vzdelávaní detí. Hlavnou myšlienkou je podpora vzťahu žiakov ku knihám, školskej knižnici, čítaniu, k poznávaniu a získaniu si väčšieho počtu milovníkov literatúry.

Je viac ako samozrejmé, že i v našej škole máme peknú knižnicu, s peknými knižnými titulmi a encyklopédiami. Žiaci si dnes s pani učiteľkou spravili zaujímavé dopoludnie, pri ktorom si robili rôzne testy, vyhľadávali informácie v encyklopédiách, zopakovali si slovenský jazyk, matematiku a geografiu hravou formou a na záver maľovali krásne obrázky. Dopoludnie ubehlo veľmi rýchlo, deti sa dnes učili zážitkovou formou a veríme, že si z dnešného dopoludnia veľa zapamätajú.

Opäť jeden krásny a nezabudnuteľný zážitok pre našich žiakov! 16.10.2024 sa nám podarilo byť súčasťou nádherného benefičného koncertu - Na krídlach anjelov v Žiari nad Hronom. Žiaci si pripravili  transparent v tvare anjelských krídiel (po spojení krídiel srdca), za ktorý boli vyhodnotení a obsadili  piate miesto a dostali i vecné ceny.

Celý benefičný koncert moderovala známa Aneta Parišková, krásne zaspeivala Kristína, Polemic,  s nádherným vystúpením sa predstavili umelci z PUĽS (Poddukelský umelecký ľudový súbor)...

Zaspievali sme si, zatancovali, nechali sme si pomaľovať tváre, stretli sme sa  s inými deťmi, kamarátmi, dokonca i so svojimi sestrami... Juj veru, nechcelo sa nikomu odísť... A práve toto sú tie dôvody, prečo by sme sa chceli dostať  na iné podobné koncerty aj v budúcnosti...Sme nesmierne vďační a tešíme sa na nové príležitosti.

„To ako naozaj? To na čom ste fičali? Veď to je z doby ľadovej…“ … aj takto dnes reagovala naša mládež na prípravu jesenného účelového cvičenia, kde sme mali v pláne naučiť sa používať kompas, buzolu a mapu na orientáciu v teréne.

Ráno bolo síce ufúkané, ale počasie nám v mobiloch ukazovalo príjemných 16 stupňov. Balíme všetko potrebné (desiatu, vodu, malinovku, špekáčiky, chlieb, cibuľu, drevo, palice, vraj nepotrebný kompas, mapu, košíky….) a vyrážame. Niektorí chlapci protestovali, veď sa musí ísť niekam pešo! – ale nakoniec 3.5 km cesta ubehla celkom rýchlo, veď nám sološnický vietor pekne fúkal do chrbta a posúval nás k stanovisku, ktoré sme si zadali ešte pred odchodom. S použitím kompasu bol náš cieľ smerom 256 -260 stupňov na západ….

Hádajte, prišli sme, kde sme chceli? Jasne, že áno! Len sme po chvíli schovali kompas do batohu a skúsili sme to moderným spôsobom – pomocou GPS v telefóne… (ale najistejšia bola miestna a osobná znalosť nášho okolia).

Prečo sa vlastne účelové cvičenie nazýva účelovým? Aj táto otázka padla počas presunu. Vysvetlenie bolo veľmi jednoduché: naučili sme sa niečo nové – o starých pomocníkoch nielen pri cestovaní po súši a po moriach, ale i pri športe – orientačnom behu. Po príchode na stanovené miesto, v blízkosti borovicových lesov, sme nakukli i tam a skúsili sme pohľadať jedlé huby, ktoré sme sa naučili pomenovať. Chlapci založili oheň, opiekli špekáčiky, načistili cibuľku…. a dobre, s chuťou a do sýtosti sa najedli! (to sa ozaj najviac cenilo)

Veľkú radosť sme mali i my – dospeláci zo žiakov, ktorí boli počas celého dňa vysmiati, uvoľnení, radostní, bezprostrední a možno i chvíľu šťastní….