„To ako naozaj? To na čom ste fičali? Veď to je z doby ľadovej…“ … aj takto dnes reagovala naša mládež na prípravu jesenného účelového cvičenia, kde sme mali v pláne naučiť sa používať kompas, buzolu a mapu na orientáciu v teréne.
Ráno bolo síce ufúkané, ale počasie nám v mobiloch ukazovalo príjemných 16 stupňov. Balíme všetko potrebné (desiatu, vodu, malinovku, špekáčiky, chlieb, cibuľu, drevo, palice, vraj nepotrebný kompas, mapu, košíky….) a vyrážame. Niektorí chlapci protestovali, veď sa musí ísť niekam pešo! – ale nakoniec 3.5 km cesta ubehla celkom rýchlo, veď nám sološnický vietor pekne fúkal do chrbta a posúval nás k stanovisku, ktoré sme si zadali ešte pred odchodom. S použitím kompasu bol náš cieľ smerom 256 -260 stupňov na západ….
Hádajte, prišli sme, kde sme chceli? Jasne, že áno! Len sme po chvíli schovali kompas do batohu a skúsili sme to moderným spôsobom – pomocou GPS v telefóne… (ale najistejšia bola miestna a osobná znalosť nášho okolia).
Prečo sa vlastne účelové cvičenie nazýva účelovým? Aj táto otázka padla počas presunu. Vysvetlenie bolo veľmi jednoduché: naučili sme sa niečo nové – o starých pomocníkoch nielen pri cestovaní po súši a po moriach, ale i pri športe – orientačnom behu. Po príchode na stanovené miesto, v blízkosti borovicových lesov, sme nakukli i tam a skúsili sme pohľadať jedlé huby, ktoré sme sa naučili pomenovať. Chlapci založili oheň, opiekli špekáčiky, načistili cibuľku…. a dobre, s chuťou a do sýtosti sa najedli! (to sa ozaj najviac cenilo)
Veľkú radosť sme mali i my – dospeláci zo žiakov, ktorí boli počas celého dňa vysmiati, uvoľnení, radostní, bezprostrední a možno i chvíľu šťastní….